Čo robí vzdelanie výnimočným?

Je to veľká otázka a určite je veľmi náročné na ňu odpovedať v krátkej prezentácii, ale pokúsim sa o to.

Mohli by sme začať otázkou: Čo chceme pre naše deti najviac?

Ak ste ako tisíce rodičov, s ktorými som sa v priebehu rokov rozprával v krajinách ako Austrália, Anglicko, Singapur, Taliansko, Indonézia, USA a Slovensko, mohli by ste odpovedať nasledovne: "šťastie", "sebadôvera", "spokojnosť", "naplnenie", "rovnováha", "cieľavedomosť", "láskavosť", "spokojnosť", "láska", "byť váženými členmi spoločnosti", "úspech" - skrátka, blahobyt je to, čo všetci najviac chceme pre svoje deti.

Ďalej by sme sa mohli spýtať: Čo sa učí v školách?

Ak ste ako väčšina rodičov a učiteľov na Slovensku, Vaše odpovede teraz znejú asi takto: "konformitu", "gramotnosť", "matematiku", "písanie testov", "disciplínu", "memorovanie" a podobne.

To, čo školy v súčasnosti vyučujú, sú zručnosti potrebné na prežitie na pracovisku v minulosti.

Tieto dva zoznamy sa takmer vôbec neprekrývajú - a ja by som Vás vyzval, aby ste sa dôkladne zamysleli nad tým, prečo je to tak.

Už nežijeme vo svete z minulého storočia - a ani naše deti nevstúpia do pracovného prostredia, ako ho poznáme dnes.

Deti budúcnosti budú potrebovať úplne iný súbor zručností, ktoré im umožnia uspieť vo svete, ktorý ich čaká - a týmito zručnosťami bude schopnosť sebavedomo hovoriť viacerými jazykmi, vnímať svet okolo seba, myslieť dopredu, kriticky uvažovať, riešiť zložité problémy a viesť ostatných s nadšením a presvedčení. Budú potrebovať kreativitu, a tiež pochopiť, že získavanie vedomostí je dynamický proces, ktorý si vyžaduje oveľa viac, než na čo sú zvyknutí dnešní žiaci.

Tradičné modely vzdelávania sa zameriavajú na dva aspekty - čo učí,  na obsah učiva a ako hodnotiť, či sa to žiaci naučili. Takéto vzdelávanie by sme mohli nazvať "obyčajným".

Vzdelávanie je však oveľa viac. Ak chceme lepšie pochopiť, čo nám vzdelávanie môže skutočne ponúknuť, prichádza niekoľko ďalších otázok.

Čo skutočne chceme pre naše deti?

Čo potrebujú, aby uspeli v škole, v budúcej kariére a pri plnení svojich snov?

Aké návyky a rozumové vlastnosti chceme v nich pestovať?

Odpovede na tieto otázky nevyhnutne predstavujú "tretí rozmer" vzdelávania - nie taký, ktorý je v opozícii s našou pôvodnou schémou, ale ktorý je s ňou v skutočnosti pravým uhlom spojený.

Je dôležité pochopiť, že vzdelávanie je epistemické učenie - "epistemické" v tom zmysle, že sa zameriava na činnosti myslenia, učenia sa a poznávania.

Počas cca 15 rokov školskej dochádzky predstavuje interakcia žiaka s učiteľmi, poznatkami a spôsobmi učenia dlhodobú a rozsiahlu prax v tom, čo a ako myslieť a učiť sa.

Dalo by sa povedať, že vzdelávanie nevyhnutne zahŕňa rozvoj epistemickej mysle, spôsobov, ako pristupovať ku komplexnosti, neistote a ťažkostiam. Zároveň pomáha formovať súbor presvedčení a postojov k vlastných právam a schopnostiam ako mysliteľa, žiaka a nositeľa poznania, teda epistemickej identity.

Je mimoriadne dôležité, aby ste si ako učitelia a školy uvedomili toto dedičstvo školského vzdelávania. Epistemické stopy, ktoré zanecháva v mysliach žiakov. Vhodnosť prípravy učenia, ktorú poskytujete svojim žiakom na inteligentné zapojenie sa do náročných a premenlivých podmienok života v 21. storočí.

To je dôvod, prečo mnohé krajiny na celom svete v poslednom čase prepracúvajú svoje špecifikácie týchto hodnotových pozostatkov.

Napríklad Singapur sa od roku 2009 zaviazal vytvoriť vzdelávací systém, ktorý bude vychovávať mladých ľudí, ktorí:

- majú morálnu odvahu postaviť sa za to, čo je správne;

- sa usilujú o zdravý životný štýl a budú si vážiť estetiku;

- sú hrdí na to, že sú obyvatelia Singapuru;

- vedia odolávať ťažkostiam,

- sú inovatívni a podnikaví,

- sú cieľavedomí v snahe dosiahnuť dokonalosť;

- sú schopní spolupracovať v rámci rôznych kultúr, kriticky myslieť a presvedčivo komunikovať.

Nový austrálsky vzdelávací program (ACARA 2013) vychádza z názoru, že

"vzdelávanie musí predpokladať podmienky, v ktorých budú musieť mladí Austrálčania fungovať po ukončení školskej dochádzky",  a zohľadniť "meniace sa spôsoby, akými sa mladí ľudia budú učiť, výzvy, ktoré budú formovať ich vzdelávanie aj v budúcnosti".

Hovorí o tom, že učenie v 21. storočí sa nedá presne zaradiť do učebných osnov, ktoré sú usporiadané výlučne podľa vzdelávacích oblastí alebo predmetov, ktoré sú zamerané na disciplínu.

Vo svete, v ktorom sa samotné vedomosti neustále rozširujú a vyvíjajú, si musia študenti rozvíjať všeobecné schopnosti a dispozície. Pripravia ich na to, aby sa mohli celoživotne učiť a fungovať v komplexnom, informačne bohatom a globalizovanom svete.

Tento prístup vedie k tomu, že vzdelávací program kladie dôraz na rozvoj samotnej "schopnosti učiť sa", ako aj "hlboko a logicky myslieť", "samostatné plánovanie činnosti", "spoluprácu a prácu v tímoch" a "jednanie s morálnou a etickou integritou".

Do popredia sa dostáva aj rozvoj "osobných hodnôt a vlastností", ako sú tvorivosť, inovácia, predstavivosť, vynaliezavosť, odolnosť, empatia a úcta k druhým.

Podobné myslenie môžeme nájsť v mnohých iných krajinách sveta, ako sú Nový Zéland, Fínsko, Škótsko a Írsko, ako aj v medzinárodných organizáciách, ako je OECD.

Školy sa stávajú výnimočnými, pretože majú víziu a sú pripravené riskovať.

Vidia problémy spoločnosti a preberajú iniciatívu tým, že s nimi niečo robia.

Keď to niečo, čo robí, ešte nikdy nebolo vyskúšané, to je riziko

Jedným z rizík, ktoré podstupujeme, je priniesť do Banskej Bystrice víziu vzdelávania, ktorá tu ešte nebola.

Našim žiakom ponúkame možnosť nielen zapojiť sa do sveta v dvoch jazykoch od začiatku ich vzdelávacej cesty, ale aj fungovať v rámci systému medzikultúrneho vzdelávania. Tento systém vychádza z najlepších postupov vyvinutých v rámci vzdelávacích programov vo svete, s cieľom vybudovať odolných, všestranných a sebavedomých občanov budúcnosti.

Skvelá škola je tá, ktorá podporuje medzipredmetové učenie a zameriava sa na rozvoj tých kognitívnych návykov, ktoré študentom umožnia stať sa priekopníkmi v hľadaní poznania, rozvíjať kritické myslenie, preskúmavať poznatky a budovať kľúčové zručnosti ako kreativitu, kritické myslenie, pohodu a celoživotný záujem o učenie. Tieto schopnosti im umožnia stať sa odolnými, vyrovnanými a sebavedomými občanmi, ktorí využívajú najlepšie postupy z rôznych vzdelávacích prístupov a pripravujú sa na výzvy budúcnosti.